Podobne ako v mnohých samosprávach vznikali najväčšie komplikácie pri overovaní pozemkov s veľkým počtom vlastníkov alebo takých, kde nebolo zrejmé, kto ich reálne využíva. Obec preto vyrubovala najmä tie poľnohospodárske a lesné pozemky, ktoré obhospodarovatelia priznali prostredníctvom daňových priznaní. Firmy a SHR naviac často nahlasovali len súhrnnú výmeru bez zoznamu konkrétnych parciel, čo sťažovalo overenie a zvyšovalo riziko duplicít. Neexistoval spoľahlivý spôsob, ako overiť, či je priznaná celá výmera užívaných pozemkov alebo všetky subjekty, ktoré na nich hospodária.

Výsledkom bolo, že významná časť potenciálu dane z nehnuteľností zostávala mimo pozornosti obce. Rozdrobené vlastníctvo, stovky parciel a nedostupnosť informácií o užívacích vzťahoch spôsobovali, že komplexná kontrola celého územia bola v praxi takmer nemožná.

Obec potrebovala prehľad o užívaní pozemkov a podklad, o ktorý sa bude môcť oprieť pri kontrole daňových priznaní a vyrubovaní dane. Pasport dane automaticky prepája údaje z katastra s evidenciami o pôde a lesoch do jednej mapy. Obec tak získala prehľad nie len o vlastníkoch ale aj o užívateľoch pozemkov vrátane informácií, ktoré by bolo pri ručnej kontrole veľmi náročné alebo nemožné dohľadať.

Najvýraznejší prínos sa napokon ukázal pri lesných pozemkoch, kde boli odhalení dvaja noví obhospodarovatelia. Obec prvýkrát získala ucelený pohľad na to, kto lesy v jej území reálne užíva, spolu s presne vyčíslenými výmerami a sumou dane k vyrubeniu podľa VZN.